Naša iniciatíva považuje za dôležité získavať informácie z prvej ruky a tak komunikujeme aj s predstaviteľmi miest a obcí, kedy zisťujeme potreby a skúsenosti so železničnou dopravou v ich regiónoch. Na základe stretnutí sme identifikovali niekoľko bodov, ktoré sme pridali k našim témam a ich riešenie budeme presadzovať. Sme radi, že získavame podporu miest a obcí, ktoré náš program podporujú. Medzi ne patrí napríklad Čadca, Lučenec a Dolný Kubín a rokovania s ďalšími zástupcami máme naplánované v blízkej budúcnosti. Budeme sa tešiť na ďalšie nové podnety.
Volám sa Darina Željazkovová. Som mama, ktorá dlhé roky pracuje ako „markeťáčka“ a nie je mi ľahostajný svet okolo mňa. Chcem presadiť čo najväčšie využitie železničnej prepravy, pretože je potvrdené, že sa jedná o najekologickejší spôsob dopravy, ktorý patrí k tým najbezpečnejším a zároveň napomáha plynulému chodu dopravy na cestách a diaľniciach.
Založila som stránku, kde spájam ľudí, ktorí sú rovnako ako ja nespokojní s dopravnou situáciou na Slovensku. Odkaz na ňu nájdete tu: https://www.facebook.com/Nazeleznicu.sk/
Pripojte sa do komunity aktívnych občanov! Máte radi železnicu, alebo vás len trápia problémy na cestách? Zašlite nám vaše príbehy, poznatky či nápady na nižšie uvedený email. Zháňame expertov, ktorí by sa s nami podieľali na zmene. Viete o niekom, či ste sami expertom, zaoberajúcim sa niektorou z tém, ktoré iniciatíva rieši? Kontaktujte nás!
Slovenská republika sa, rovnako ako celá Európska únia, pripravuje na liberalizáciu osobnej železničnej dopravy. Bude to znamenať vyhlásenie verejných súťaží na vlakovú dopravu na Slovensku. Vysúťažiť všetky železničné spojenia na Slovensku je veľmi komplikovaná úloha. Pokiaľ by sa proces príliš urýchlil a nestihli by sa poriadne všetky potrebné kroky (vypísanie súťaže, vyhodnotenie, prípadné odvolanie sa účastníkov súťaže, podpis zmlúv s dostatočným predstihom), hrozil by kolaps železničnej dopravy na Slovensku.
Liberalizácia musí prebehnúť tak, aby umožnila efektívne fungovanie štátneho dopravcu ZSSK. Ten totiž musí vždy garantovať, že ak by zlyhala niektorá zo súkromných dopravných spoločností, zabezpečí dopravu v danej lokalite.
Slovenská vláda preto musí vyrokovať posunutie liberalizácie na Slovensku. Tento proces je potrebné odkomunikovať na úrovni EÚ. Harmonogram musí byť taký, aby slovenské ministerstvo dopravy bolo schopné zaistiť bezproblémový prechod na úplne celistvo liberalizovaný trh.
Ministerstvo dopravy bojuje o peniaze z EÚ, ktoré majú smerovať do modernizácie prekladísk v Čiernej nad Tisou a priľahlej železničnej infraštruktúry. „Prekladiská v Čiernej nad Tisou a Dobrej považujú vlády Slovenska a Ukrajiny za kľúčové, najmä v prípade pomoci Ukrajine v obrane proti ruskej agresii. Taktiež aj v následnej povojnovej obnove,“ vyhlásila štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Denisa Žiláková.
V prekladisku v Čiernej nad Tisou sú potrebné investície do zvýšenia kapacít na prekládku tovaru z vagónov zo širokorozchodnej trate na štandardné európske trate. „Zároveň je potrebné zvýšiť tiež skladovacie kapacity tak, aby bolo možné prepravovať väčšie objemy tovarov, rozšíriť vozový park a zmodernizovať celú infraštruktúru“, uviedol generálny riaditeľ ZSSK CARGO Jaroslav Daniška.
Zásadné riziko predstavujú prípadné európske investície do konkurenčnéoho prekladiska na ukrajinskom území. „Chcem zdôrazniť, že to považujem za veľké riziko. Ohrozilo by to vyťaženie pre naše prekládkové kapacity v Čiernej nad Tisou a do budúcna aj realizáciu samotných prepráv. Všetky takéto projekty musia vznikať koordinovane, aby sa vzájomne nenegovali. Investície EÚ a členských štátov na Ukrajine v oblasti železničnej nákladnej dopravy sú samozrejme nevyhnutné, mali by však prinášať synergie a nie ohrozovať železničné podniky susediacich štátov,“ upozorňuje na hrozbu šéf ZSSK CARGO Jaroslav Daniška.
Nákladnú železničnú dopravu na Slovensku limitujú malé investície do obnovy vagónového parku. Preto sú nákladné vagóny príliš staré a postupne strácajú efektivitu a konkurencieschopnosť voči okolitým štátom.
Výborným príkladom, ako tento problém vyriešiť, je Poľsko, ktoré si dokázalo v rámci eurofondov presadiť prostriedky, ktoré sú priamo smerované na obnovu vozového parku. Vďaka vysokému objemu týchto financií sa podarilo veľmi posilniť konkurencieschopnosť poľských dopravcov.
Rovnako by sa malo postupovať aj na Slovensku. Podobné programy na podporu investícií do vagónového parku fungujú aj tu, nie je v nich však dostatok financií. Slovensko preto potrebuje podstatne posilniť európske programy na obnovu vozového parku.
Osem z deviatich koľajových vozidiel vozového parku štátneho dopravcu ZSSK je starých a nevyhovujúcich, uvádza správa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Vozový park národného dopravcu treba čo najviac obnoviť a modernizovať. Rovnako je potrebné obnoviť vozový park ZSSK CARGO, ktorá zastrešuje drvivú väčšinu prepravy jednotlivých vozňových zásielok na Slovensku. Obaja národní dopravcovia tvoria chrbticu železnice na Slovensku a podpora modernizácie vozového parku by mala byť nielen ich prioritou, ale aj prioritou politikov.
Chceme, aby išlo viac investícií do železničnej infraštruktúry miest a obcí. Mnoho železničných staníc a zastávok je v dezolátnom stave. Neexistuje systematický plán ich rekonštrukcií ani budovania nových zastávok.
Je potrebné zlepšiť komunikáciu zo strany kompetentných inštitúcií štátu, kedy sa plánuje a realizuje bez toho, aby sa vypočuli podnety zástupcov miest a obcí. Komunikácia zlyháva aj v oblasti odkupu a prenájmu pozemkov vo vlastníctve ŽSR, ktoré sú nevyužívané a chátrajú. Mestá by ich radi využili napríklad na zlepšenie dopravnej obslužnosti.
Ďalším dôležitým bodom je podpora kultúry cestovania. Zrušenie železničnej polície a v niektorých obciach dokonca zrušenie sprievodcov vo vlakoch sa negatívne odzrkadľuje na čistote a funkčnosti zariadení vlakových súprav a bezpečnosti cestujúcich.
Samostatný problém predstavuje integrovaná doprava (nadväznosť spojov, kúpa lístkov, platnosť časových lístkov na rôzne druhy prepravných prostriedkov apod.).
Požadujeme zvyšovanie bezpečnosti na železniciach. Z dôvodu zanedbanej údržby existuje veľa rizikových úsekov na tratiach. Dôsledkom je aj znižovanie rýchlosti vlakov v daných úsekoch, čím vznikajú meškania a grafikony musia byť neustále menené a prispôsobované novým podmienkam.
Veľmi významnou a nie často správne prezentovanou oblasťou je oblasť potreby optimalizácie a ozdravovania štátnych podnikov poskytujúcich služby železničnej dopravy a spravujúcich železničnú sieť (ZSSK CARGO, ZSSK, ŽSR). Samotné zmeny je potrebné realizovať nie len podporou uvedených železničných subjektov po stránke zmien platnej právnej úpravy, zvýšenia rozpočtových prostriedkov a hľadania dofinancovania ako je často publikované v médiách ale aj internými zmenami a optimalizačnými procesmi, ktoré budú zamerané predovšetkým na personálnu oblasť, oblasť technologických zmien, zmien v riadiacich procesov ako aj zmien poskytovania niektorých služieb. Zintenzívnenie uvedených optimalizačných procesov bude pozitívne ovplyvňovať nie len hospodárenie železničných podnikov, a tým aj ich konkurencieschopnosť ale aj obnovia ich riadne fungovanie a budú vnímané aj vo verejnom priestore pozitívnejšie ako je tomu v súčasnosti.
Dopravná infraštruktúra na Slovensku je dlhodobo nedostatočne financovaná. „Vôbec nereflektujeme potrebu zvýšiť investície do železníc. Rozdeľme to na dve kategórie: jedna je infraštruktúra, druhá vozový park. Ani jedna z týchto oblastí, napriek rôznym deklaráciám, nie je prioritou Slovenskej republiky. Ako býva na Slovensku zvykom, začneme pracovať, až keď to bude nevyhnutné,“ povedal minister dopravy a výstavby Andrej Doležal k hrozbe, že Slovensko nestihne dokončiť ani diaľničnú, ani železničnú časť európskych TEN-T koridorov do roku 2030.
Na Slovensku stále nie sú dokončené alebo modernizované kľúčové dopravné uzly. Často sa tu preto stávajú nehody a doprava pravidelne kolabuje. Z hlavných železničných koridorov na Slovensku sú modernizované len úseky Bratislava-Žilina, Žilina-Kysucké Nové Mesto a krátky úsek Poprad-Svit-Lučivná. Dokončenie ostatných častí je v nedohľadne. „Trate sa síce obnovujú za miliardy eur, ide však iba o trate pre osobnú dopravu, na ktoré sa paradoxne nákladná doprava z kapacitných dôvodov už nezmestí,“ uviedol Ján Biznár z Asociácie železničných dopravcov Slovenska.
Jednotlivé vozňové zásielky (tzv. JVZ) tvoria systém prepravy železničných nákladov, keď si zákazníci kupujú prepravu tovaru v osobitných vagónoch. Každý z týchto vagónov je potom jednotlivo pripojený a následne odpojený od súpravy na rôznych železničných staniciach. Tento systém je určený pre zákazníkov, ktorí neprepravujú náklady v takom veľkom množstve, aby si objednávali celý samostatný vlak. Tento druh prepravy je náročný na manipuláciu s vagónmi a vyžaduje železničné vlečky.
Tento spôsob prepravy dokáže byť najjednoduchšie nahradený kamiónovou dopravou (na rozdiel od veľkých vlakových súprav). Pokiaľ teda nie sú pre jednotlivé vozňové zásielky nastavené vhodné podmienky, nákladná preprava sa masívne presúva na cesty.
Systematická podpora JVZ by sa pritom podľa výpočtov národného dopravcu ZSSK Cargo týkala viac ako milión jázd kamiónov ročne. Ministerstvo dopravy preto navrhlo zavedenie podpory pre jednotlivé vozňové zásielky, ktorá sa teraz notifikuje v Európskej únii. Začatia podpory JVZ by sa železnica mala podľa Koncepcie rozvoja intermodálnej dopravy SR dočkať až od roku 2026. Stále však nie je isté, či budú v tomto roku na podporu JVZ vyčlenené v rozpočte prostriedky.
Prioritou pre nasledujúce obdobie by tak malo byť dotiahnutie notifikácie pre podporu JVZ a zároveň pevné vyčlenenie prostriedkov na ich financovanie.
Podobne ako sa za používanie diaľnic kamiónmi účtujú mýtne poplatky, na železnici sa platí tzv. cena za železničnú dopravnú cestu. Výpočet tejto ceny je veľmi zložitý. Princíp je nastavený tak, že aby bola železnica vôbec konkurencieschopná, musí byť z celkovej ceny za jej použitie poskytnutá zľava, ktorú kompenzuje štát. Problém je, že štát na túto kompenzáciu vyčlení pevnú ročnú sumu, bez ohľadu na to, koľko prepráv sa v danom roku uskutoční. Na konci roka tak už žiadne prostriedky na kompenzáciu nezostávajú a všetkým dopravcom skokovo vzrastú náklady.
Problém priznáva aj prezident Asociácie železničných dopravcov Slovenka, Ján Biznár. „Výška ceny za použitie dopravnej cesty je dnes prakticky determinovaná formou zľavy zo základného regulačného rámca. Každý rok dosahuje podpora zľavy pre dopravcov za dopravnú cestu určitú, no dopredu nie vždy známu výšku,“ kritizuje súčasný stav.
Požadujeme preto nastavenie ceny za dopravnú cestu tak, aby bola po celý rok rovnaká a dopredu známa. To poskytne železničnej preprave potrebnú stabilitu.
